Dnes sú prírodné výrobky najrýchlejšie rastúcim segmentom na trhu a pravdepodobne najväčším súčasným trendom
medzi vôňami, s projektovaným rastom vo výške 9,6 % od roku 2019 do roku 2024. Kvôli
dopytu po prírodných vôňach sa tým otvára cesta k rastu v priemysle vôní.
Marketingové trendy
Nadnárodné značky už začali ovplyvňovať tento trend. SC Johnson napríklad v roku 2008
kúpil ekologickú značku Mrs. Meiers a len minulý rok Airvick predstavil vlastné prírodné a
eko-zamerané výrobky so svojou líniou Botanica.
Ktoré faktory ovplyvňujú takýto rast? Najväčšiu úlohu v tom zohráva neznalosť spotrebiteľov, ktorí
sú posadnutí úplne prírodnými výrobkami. Zatiaľ čo všetky zložky výrobku musia spĺňať
rovnaké bezpečnostné kritériá, väčšina spotrebiteľov sa stále rozhoduje pre prírodné výrobky, pretože
sú presvedčení, že to znamená, že sú bezpečnejšie a zdravšie.
Porozumenie „prírodným vôňam“
Nakoľko sú najvýznamnejší výrobcovia v tejto oblasti prítomní, natoľko ovplyvňujú aj
predpisy, preto stále nemáme jedinečnú všeobecne prijatú definíciu prírodnej zložky
(Natural ingredient), čím vznikol obrovský priestor na definovanie zložiek v kategórii
„prírodné“.
Vychádza sa z toho, že zložka sa musí vyskytovať v prírode, čo je pre priemysel dostatočné na spustenie
a vývoj výrobku.
Existuje mnoho spôsobov, ako vytvoriť výrobok s prírodným vzhľadom, čo môžeme vidieť v
pokračovaní textu.

Vzhľadom na reklamnú kampaň pre trendové výrobky existuje aj neformálna kvalifikácia.
Keď je na etikete napísané „obsahuje 100 % prírodné vône“ (contains 100% natural fragrances), to
znamená, že výrobok môže obsahovať zložky, ktoré sú podľa normy ISO9235 100 % prírodné.
Keď je na etikete napísané „made with“, to znamená, že vôňa obsahuje prírodné éterické oleje. Formulácia
výrobku môže obsahovať pomerne veľa syntetických zložiek, no musí obsahovať „nosič“ prírodnej
zložky.
„Prírodne získaný“ (naturally derived) znamená, že výrobok môže byť vyrobený z prírodných alebo
syntetických zložiek, ktoré pôvodne pochádzali z materiálov nachádzajúcich sa v prírode. Mnohé surové
materiály, ktoré sú na predaj, sú už vyrobené zo zložiek prírodného pôvodu, čo je dobrý spôsob,
ako podporiť ich udržateľnosť, pričom výrobca má širokú paletu na prácu s nimi.
Vôňa „identická s prírodou“ (nature identical) je vyrobená zo zložiek nachádzajúcich sa v
prírode, no je synteticky vyrobená s cieľom podporiť udržateľnosť. Mnohé prírodné
vonné zložky sa stávajú vzácnymi a je ťažké ich nájsť. Použitím syntetických ekvivalentov
môžu výrobcovia dôsledne zaručiť vysokokvalitné výrobky a chrániť životné prostredie.
Pri použití surovín na výrobu produktov rastlinného pôvodu dostaneme „vegánsky“ výrobok. Takéto
vône nesmú obsahovať zložky živočíšneho pôvodu ani petrochemicky odvodené
materiály.
Táto možnosť zahŕňa éterické oleje a prírodné rastlinné vône, ako aj syntetické, ak sú
rastlinného pôvodu.
Na rozdiel od vegánskych má „vegan-friendly“ podobnú paletu, no môže zahŕňať aj
petrochemicky získané materiály.
Keďže vôní z materiálu živočíšneho pôvodu v katalógoch výrobcov väčšinou niet, mnohé vône
patria do kategórie „vhodné pre vegánov“.
Zložky a hotové výrobky „bez krutosti“ (Cruelty-Free) nie sú testované na zvieratách, čo platí
pre všetky aromatické materiály.
Že vône pochádzajú z „udržateľných zdrojov“ (sustainably-sourced) znamená, že
zložky musia byť zbierané z udržateľných zdrojov.
Takáto klasifikácia umožňuje použitie syntetických vonných zložiek.
V súčasnosti IFRA (The International Fragrance Association) definovala 150 éterických olejov, 800
prírodných izolátov a 3000 syntetických báz.
Kombináciou všetkého uvedeného dostaneme vône, no len 100 % prírodné
používame v našich vonných sviečkach.
Aká je situácia na trhu?
Vieme, že všetky svetové trhy sú regulované, no ako?
Americký trh je regulovaný tak, že tam napríklad nie je povinné na výrobku uviesť obsah, preto
napríklad ich vedúci výrobca sviečok pri svojej vonnej sérii neuvádza obsah, ale
sviečku opisuje: „Tekvica, upečená s koreninami klinčeka, muškátového orecha a škorice,
osladená hnedým cukrom“.
Európska únia má okrem globálnych aj svoje vlastné normy všeobecne pre EÚ, pričom každý členský štát
má aj dodatočné, napríklad Taliansko a Francúzsko. Tak ako Slovinsko.

